Viem, že veľa ľudí môže mať pri tejto téme slzy na krajíčku, možno celkom nerozumie, prečo sa vôbec takéto niečo deje a ten samotný titulok možno znie trochu kruto. Ako keby sme deti skutočne nechceli mať, teda každý, kto ich nemá. Čo mne ale príde celkom neférové.
Predstavte si, ako sa svet len za vyše sto rokov zmenil. To, čo tu panovalo nespočetne veľa storočí, dokonca niekoľko tisícročí sa behom posledného storočia zrazu zmenilo. Ženy boli, aj sú väčšinou tými, koho najviac zamestnávala výchova dieťaťa. Zväčša. Moderná doba samozrejme prišla aj s inými riešeniami, nápadmi. Muž zostane doma – žena má úspešnejšiu kariéru a hlavný príjem. Alebo sa o dieťa postará babička. Áno, hovorím tu stále o tom istom a jedinom – ženy sa z žien v domácnosti zmenili v ženy, ktoré majú to isté právo, túžbu aj potenciál vykonávať svoje vytúžené povolanie. Samozrejme, rola matky zostala – a myslím, že hovorím za väčšinu žien – príjemnou povinnosťou, pretože deti sú tým najdlhším, najväčším a najmilším záväzkom.
Svet sa jednoducho obrátil hore nohami, no podľa mňa v dobrom. Niekedy je ťažké odhadnúť správny čas, či je to ešte príliš skoro alebo už nebodaj príliš neskoro mať dieťa. Začíname sa v tom strácať. No aj tak si myslím, že každé dieťatko príde na svet v správny čas. Viem, že existuje veľa mladých žien, ktoré sa rozhodnú založiť si rodinu v skorých 20-tich, dokonca v 18-tich či 19tich po strednej škole. Čo je veľmi pekné, pokiaľ sú takéto rodené matky a celý svoj nasledujúci život venujú deťom. A myslím, že niektoré z nich by to za nič nevymenili. To, ako sa niekedy nespravodlivo na mladé mamičky v dnešnej dobe pozeráme, Vám možno tiež pomôže pochopiť
Z môjho pohľadu, sú však aj také ženy, ktoré majú 25, 26 a len začínajú v svojom obore, v 30tke možno konečne majú pocit, že ich kariéra začína mať zmysel a stále túžia ako mladé, energické, plné potenciálu a ambície niečo dokázať a zmeniť, prekročiť to, čo ešte nikto pred nimi alebo dosiahnuť aspoň zlomok toho, čo si ako malé, ustráchané dievčatá pod perinou pred spaním priali a sľúbili, že to raz dosiahnu.
Niektoré cestujú, precestovali by celý svet, spoznali každý kút, každú kultúru a pomohli každému dieťaťu v Jordánsku, Libanone či Iraku a vyobjímali ich. Alebo pomohli každej žene v rozvojových krajinách, kde sú ženy vo veľkej miere považované stále za to, začo pred pár storočiami. Alebo jednoducho cestovali, ochutnávali špagety v Taliansku, tradičné curry jedlá v Indii, kúpali sa v oceáne, precestovali známe metropoly, spoznali známych ľudí, každý deň sa cítili ako bohyňa a žili pre seba. A možno žili doslova z modelingu či instagramu alebo youtube, ako to dnes už nie je nezvyčajné a nemožné.
